Paríž moja nádherná … :)

Paríž moja nadherná … 🙂 

Potulky po Paríži

 Už niekoľko rokov som mala veľký sen – navštíviť Paríž so všetkými svojimi krásami, kultúrnymi pamiatkami, históriou a svojím tajomstvom. Vždy som si hovorila, že raz tam pôjdem, ale nikdy som si nestanovila presný čas a dátum.

Minulý rok som sa pohrávala s myšlienkou, že nastal ten správny čas na potulky po Paríži, ešte aj kamarátka mala okrúhle narodeniny a tiež snívala o Paríži, tak prvé, čo sme urobili, dali sme jej otvorenú poukážku so symbolickým príspevkom na cestu do Paríža.

A konečne nastala tá správna konštalácia hviezd. Tento rok sme sa s babami dohodli, že v máji, mesiaci lásky, kedy všetko kvitne a vzduch je nabitý láskou už naozaj zrealizujeme tento dlhoročný očakávaný zámer. Zajednali sme si poznávací zájazd a čuduj sa svete, naozaj sme 6.mája vyrazili štyri baby poznávať krásy tohto multikultúrneho mesta.

A zrazu sa zo sna stala realita, ocitli sme sa v centre Paríža a ako prvá zástavka bol Pantheón. Bola som unesená architektúrou mesta, všetko krásne, jednoliate, dýchalo dobou spred niekoľko sto rokov. Stačilo zavrieť oči a videli ste ten pompézny Parížsky život všade naokolo.

Úžasné stavby a ešte krajšie záhrady. Je neskutočné, koľko zelene je všade naokolo. Všetko lemujú gaštanové aleje mierne striedané biele s ružovými, všetko v krásnych líniách a vy sa len pomaličky tiahnete touto alejou a nasávate tú úžasnú „zelenú“ energiu a atmosféru. Parky sú úplne všade a tá zeleň, tie krásne geometrické tvary, kvitnúce kvety, stromy a všetko čistučké a udržiavané. Niet čudo, že napríklad o Luxemburské záhrady sa stará 1000 ľudí. Áno, priebežne sadia, strižkajú, kosia a polievajú a celú tú nádheru. Vo všetkých parkoch sú lavičky, stoličky a lehátka, francúzi tam trávia obednú siestu, turisti tam posedávajú, oddychujú a dýchajú tú nádheru.

Ďalšou zástavkou bola katedrála Notre Dame. Už pri vstupe do katedrály sme mali zimomriavky po celom tele. Atmosféra v tejto katedrále je neopísateľná.

Múzeum Louvre so svojimi sklenenými pyramídami nás vítalo a vyzývalo k návšteve množstva múzeí, ktoré v sebe ukrýva.

Versailes a jeho záhrady – to je samostatná kapitola, proste nádhera. Len sme zastali na parkovisku a už sa na vás spoza zlatej brány tiahla atmosféra kráľa Ľudvika XIV. a Angeliky. Prešli sme si zámkom, najviac ma uchvátila spálňa Márie Anthoanety, kde všetko úžasne ladilo do ružova, tapety dýchali ružovou záhradou a posteľ s baldachýnom len tak volala “poď si ľahnúť a vychutnaj si tú pohodu…“

A to sme ešte nevošli do zrkadlovej sály. Krásna obrovská sála, v nej mohutné stĺpy zdobené zlatom, mohutné krištáľové lustre dodávali sále pompéznosť a podlaha priam zvádzala k tancu. Jedna celá stena je tvorená zrkadlami a keď svieti slnko do miestnosti, odráža sa od zrkadiel a je taká presvetlená, že sa až bojíte dýchať. Zavrela som oči a predstavila si tie dobové plesy a maškarné bály, kedy sa páni zabávali a tancovali.

A samozrejme nesmela chýbať návšteva Eifelovky? Týči sa na brehu Sejny ako taká kráľovná, ktorá stráži celý Paríž. Je jeho dominantou a v podstate ju vidíte skoro odvšadiaľ. Napriek svojej výške a váhe je to mimoriadne elegantná dáma, ktorá si zaslúži svoje miesto a noblesu. Pri nej sa človek cíti taký maličký, ako mravček. A veru nás tam aj bolo ako mravcov, vyviezli sme sa na tretie poschodie, na úplný Top a kochali sa tým nádherným ďalekým pohľadom na celý Paríž. Počasie bolo ako objednané a videli sme všetky pamiatky, ktoré sme navštívili ako na dlani.

Pod nami sa kľukatila ako zamatová stuha rieka Seina, ktorá je so svojimi loďkami neoddeliteľnou súčasťou parížskej atmosféry. Plavba po Seine nám dala zase úplne iný pohľad na stavby Paríža. Cestou dole sme zastali na druhom poschodí a vnímali tú úžasnú silu veľkomesta. Ako pikošku pre tých, ktorí tam ešte neboli odporúčam navštíviť toalety na druhom poschodí, sú celé jasno červené, aj misy a ešte aj nasvietené červeným svetlom.

Na prvé poschodie sme zbehli už pešo, schodíkmi v nohe Eifelovky, bol to neopísateľný zážitok. Na prvom poschodí nás čakalo prekvapenie – podlaha bola sklenená, takže ste kráčali akoby vo vzduchu a dole pod vami behali tie mravčeky, ktoré sa ešte len chystali na výstup. Pre slabšie povahy asi nič moc, lebo väčšina návštevníkov sa neopovážila vstúpiť na to priehľadné sklo.

Vedľa Eifelovky bol krásny zelený park, ľudia tam sedeli na zemi a debatili, niektorí ležali na deke a vychutnávali si tú jedinečnú parížsku atmosféru. Boli tu rôzny umelci, ale zo všetkých dominoval mladý chalanisko, ktorý si len tak v riflách a tričku hral na gitare, hral viacmenej pre seba ale zo srdca, takže ľudia ho počúvali a rezonovali s ním, lebo to tak úžasne prežíval, že strhol všetkých naokolo.

Do tejto úžasnej atmosféry sa priblížil chlapík a ponúkal nám šampanské, tak sme ako ináč zjednali  cenu a ešte aj poháre doniesol, otvoril ho a štupeľ vyletel vysoko, bublinky hladili jemné sklo pohárov a my sme boli unesené atmosférou okolo. Do toho sa zjavila nevesta v bielych šatoch a krikľavo ružových teniskách so ženíchom a úplne bezprostredne sa zapojili do davu, fotili sa s ľuďmi, zabávali a usmievali, chlapík s gitarou hneď prispôsobil repertoár a všetci boli tak zvláštne uvoľnení a zabávali sa a usmievali.

Francúzi sú úžasní v tom, že sa neponáhľajú, nestresujú, všetko si vychutnávajú v kľude, bez stresov a naháňania. Máme sa čo učiť…

Výnimočný pohľad na Paríž nám ponúkla aj bazilika Sacre Coeur, ktorá si s Eifelovkou takpovediac hľadí do očí.

Na hoteli nás čakali sladké francúzske raňajky, ako ináč kroasant, bábovka a lekvárik, džús a jablková predsnídavka, ktorú som mimochodom nejedla od detstva.

Posledný deň sme hneď ako prvý navštívili Víťazný oblúk.  Pred nami sa tiahla Champs – Elysées so svojimi obchodíkmi a kaviarničkami, pouličnými umelcami a celou parížskou atmosférou. Bola o to krajšia, že aj francúzi oslavovali deň víťazstva, tak oboma stranami ulice viali francúzske zástavy, dodávalo to pocit veľkoleposti a nám pocit uznania, že kvôli nám vyzdobili celú Champs – Elysées. Jasné, že sme vošli do nejakých obchodíkov, pokochali sa a potom dali vonku v kaviarničke kávičku s makrónkami, ktoré sú svojou farebnosťou a úžasnou chuťou momentálne veľkým hitom v Paríži.

Svoju cestu sme zavŕšili pri Obelisku so svojou zlatou špičkou, nastúpili sme do autobusu a cestou, ako sme vychádzali z Paríža, ešte sme sledovali a lúčili sa s jednotlivými pamiatkami, ktorým zapadajúce slnko dodávalo svoj glanz. Vysvietená Eifelovka v nás zanechala krásny a nezabudnuteľný dojem.

A zážitky? Nezabudnuteľné. Paríž je úžasné mesto, svojou kultúrou nadchne každého turistu, svojimi prekrásnymi zelenými parkami a záhradami vám dodá energiu. Naozaj odporúčam každému, ísť si pozrieť čo všetko Paríž ponúka a verím tomu, že z toľkej širokej ponuky si tu každý jeden nájde to svoje…

Takže plňte si svoje sny, je to úžasné!!!

PS: Ak by ste si chceli prečítať viac o mojich potulkách v Paríži, chystám sa napísať eBook (vlastne už ho píšem), kde budú konkrétne zážitky a fotky z úžasného Paríža, 31.mája už určite bude na mojej stránke www.evacabanik.sk a určite ho nájdete aj na facebooku, tiež na mojej fapage Ži svoj život naplno

 https://www.facebook.com/pages/%C5%BDi-svoj-%C5%BEivot-naplno/957297510950166?fref=ts

Eva Cabániková